moja najmilšia babička... cez prázdniny, ked prišli pravnuci na vidiek, priviezli sme aj babku do jej domčeka, nech vidí, že je o jej domov je dobre postarané a že to žije detským smiechom...ale smútok ju premohol aj tak...kym ešte vládze nasadnuť do auta privezieme ju sem nech si pospomína, ale ona vie že natrvalo sa tu už nikdy nevráti...a ten smutok za domovom jej nikdy už z očí nezmizne...
...krásny slnečný dník želám :D
väčšinou zachytávame chvíle radosti a pohody...ale aj toto patrí k životu a som rada, že je tu aj skupinka Vás - citlivých ludi, ktorých osloví aj takéto foto...dakujem
na jednej strane radosť a pohoda, že babička je ešte medzi nami a na druhej smutok ktorý prežíva a ja s ňou...
prihlásiť / registrovať