Zvláštny pohľad. V rannom veku je človek plný energie, priebojný a v mnohom naivný. Dobrou skrýšou pre naivitu je sila a krása tela, zdanie moci a veľkých vedomostí, dlho však nevydrží ani jedno z nich. Dobré je pozorovať starých ľudí, ktorí sú na ceste pred nami a spomaľujú svoj krok. Dobré je počúvať ich slová. Majú nám čo povedať o veciach, ktoré sú dôležitejšie ako vedomosti o technike, ktorá starne rýchlejšie než ľudia a ktorá miesto sluhu, stáva sa otrokárom a bohom (kde je môj mobil?!) Majú nám čo povedať o veciach ktoré sa dotýkajú všetkých generácií - jadrových fyzikov aj kočovných pastierov. Kulisy sa menia, ale hlavná scéna - ľudské srdce - sa nemení. Nám sa ich slová zdajú naivné, smiešne ba až otravné. Čo už môže o živote vedieť ten, čo nevie poslať sms-ku a miesto slova internet hovorí inťernát. Raz príde bod zlomu, keď aj my zistíme a pochopíme, čo nám chceli povedať. V ich vráskavej koži nebudeme mať tie správne slová pre pyšné a hluché uši našich vnukov. Krásna fotka.
prihlásiť / registrovať