Jemne modré kvietočky - modrá je krásna.
Ako prišla príroda k tejto maličkej a predsa nezabudnuteľnej kvetinke:
Raz tancovali víly na lúke a najmladšia víla sa zapozerala do studničky, keď sa poobzerala okolo, jej kamarátky tam neboli, ostala smutná a začala plakať. Slnko z nebeskej výšky sa pozeralo na malú uplakanú vílu, svoje lúče vyslalo, aby potešili vílu. Plakala, slzy padali na zem, zo zeme vyrastali maličké kvietočky. Víla sa usmiala, lebo kamarátky sa vrátili po ňu a keď uvideli rozkvitnuté modré kvietočky, čudovali sa ako to, že predtým si nevšimli tieto kvietočky, keď tancovali.
Mladučká víla povedala, že to jej slzy, keď padali na zem sa menili na modré kvetinky. Dala im meno „nezábudky“ lebo sa bála, že na ňu zabudli. Keď budete mať pocit, že niekto na Vás zabudol, pripomeňte sa mu práve týmito maličkými kvietkami.
Sme veľmi maličké - odporúčame Vám, aby ste si nás zväčšili. Ďakujeme.
prihlásiť / registrovať