Privial k nám vietor, lži a plač?
Či priplávali po mori nádeji a sklamaní?
Človek vôbec niečo dokáže mať,
Bez posudkov a nezmyselných hádaní?
Dokáže koniec napraviť začiatok
A zbaviť nás všetkých prekážok?
Je táto noc posledná ktorú miluje
Či len ďalšia, o ktorú už nemá viac záujem?
Prečo oči slzia ,keď úsmev ostáva
Potrebujú niečo čo im nedávam?
Som prekliaty ? lebo ona neznáša mňa
Je to len ďalšia jej zábavná hra?
Kde hľadať odpovede na ktoré niet otázky
Kde nájdem niekoho bez tej, nervóznej vrásky....
Kde nájdem niekoho kto ma bude milovať bez jedinej hlásky?
Sú lesy v ktorých sa nebojíme lebo vieme
Že s nich vyjdeme...
Sú moria po ktorých sa nebojíme plávať
Lebo vieme že nie sú hlboké...
No existujú ľudia o ktorých sa oprieme?
Keď nevieme, nájsť cestu z ich hádok?
Existujú vôbec ľudia ktorí nám podoprú nohy
Aby sme sa necítili takí bezbranný?
Existujú len ľudia, čo vidia
Existujú len vidiny čo sľúbia
Že jedine čo človek bude mať
Bude nekonečný strach
Že dokážeme neznášať...
I tých ktorých milujeme
O ktorých sa s nádejou vždy podoprieme....
prihlásiť / registrovať