Astronomické observatórium Skalnaté Pleso sa nachádza neďaleko Skalnatého plesa v nadmorskej výške 1 786 nad hladinou mora.
Jeho zakladateľom bol doktor klimatológie rodák zo Starej Boleslavi Antonín Bečvář (1901 – 1965).
Vybudované bolo uprostred vojnového obdobia. Na jar 1941 sa pri Skalnatom plese začalo podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča s výstavbou observatória. Budova bola dokončená koncom roku 1942. Na svoju dobu to bola veľmi moderná budova s ústredným kúrením, vlastnou práčovňou, mechanicko-optickou dielňou, fotokomorou, knižnicou, pracovňami a s ubytovacou časťou pre vedeckých pracovníkov.
Aj v dnešnej dobe treba vysloviť stavbárom z firmy popradského architekta Jozefa Šašinku uznanie za kvalitnú prácu. Za 70 rokov budova observatória nepotrebovala žiadnu náročnejšiu opravu.
V polovici jesene 1943 začal Bečvář ako prvý riaditeľ hvezdárne pozorovať slnečnú fotosféru a počas svojho pôsobenia na Skalnatom plese sa stále venoval výskumu Slnka. Popritom pozoroval a skúmal hviezdy i medziplanetárnu hmotu.
V nedeľu 21. januára 1945 vystúpilo z kabíny lanovky nemecké komando s rozkazom demontovať ďalekohľad, ostatné astronomické zariadenie zničiť a budovu vyhodiť do vzduchu. Antonín Bečvář svojou brilantnou nemčinou a obratnou diplomaciou presvedčil veliteľa nemeckého komanda o nezmyselnosti a barbarstve jeho úlohy.
Ako si zapísal Antonín Bečvář : „Nie je ľahká vec prehovoriť nemeckých dôstojníkov, aby urobili niečo iné, ako stojí v rozkaze... Nuž, skončilo sa to všetko tak, že uznali absurdnosť svojho úmyslu, sľúbili podať svojmu veliteľstvu správu o ťažkej realizácii tejto úlohy a počkať s evakuáciou do nového rozkazu. Nič viac som od nich nechcel".
Nemci sa však svojho pôvodného zámeru nechceli vzdať, rozkaz o odvoze ďalekohľadu a zničení hvezdárne stále platil. O týždeň sa opäť vybrali na Skalnaté pleso, ale pre zlé počasie lanovka nepremávala. Z pomsty zničili dolnú stanicu lanovky v Tatranskej Lomnici, do vzduchu vyhodili aj prvý stožiar lanovej dráhy.
Najviac hvezdáreň preslávilo Bečvářovo astronomické kartografické dielo Atlas Coeli 1950.0 publikované v nakladateľstve Československej akadémie vied v roku 1948. Do tohto unikátneho hviezdneho atlasu Bečvář zakreslil pozíciu 32 571 hviezd. Atlas dodnes uznávajú v astronomických observatóriách na celom svete.“
Pre politické intrigy zakladateľa a záchrancu observatória na Skalnatom plese v roku 1951 odvolali z postu riaditeľa. Antonín Bečvář sa vrátil do Brandýsa nad Labem, kde v zabudnutí zomrel v roku 1965.
prihlásiť / registrovať