Na steblá trávy
navliekam si ráno
koráliky rosy.
A hravý
je to pocit,
keď v perličkách
tých krištáľových
schovalo sa
čosi,
čo po špičkách
len obzerať si smiem:
svet naruby
malilinký
ako prášok z piesku.
V hrách
jeho šantivého lesku
zabudnem,
že deň
nalomí tú stonku
krehkú
a perličky porozsýpa
medzi kvety
do trávy.
Tam bez lúčov
a bez lúčenia
o kamene
rozbijú sa
moje svety
naruby.
prihlásiť / registrovať