Kráčate po tmavej oračine, cítite jej nádhernú vôňu, slnko Vás príjemne zohrieva a na rozlúčku Vám navráva ešte raz sa pozrieť v ten deň do diaľky na čerstvo zasnežené Roháče. V tú chvíľu máte obrovskú chuť žiť a pociťujete neopísateľné šťastie, že toto je Vaša domovina.
Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia. V poslednom lúči starootcovská horela roľa. Z cudziny tulák kročil som na ňu bázlivou nohou. ...Ivan Krasko,
prihlásiť / registrovať