Pri stúpaní do kopca nad dedinkou Novoť, som si v duchu nadával do bláznov, lebo nielen vytrvalo pršalo, ale ešte aj k tomu fúkal prudký vietor. Keď som sa však zhora pozrel na tú našu rodnú zem posiatu množstvom snopkov sena a nad ňou plačúce hory, vedel som, že aj keď mi zaleje foťák ( musím si zadovážiť nejaký obal ), tak snímku z tohto daždivého pohľadu musím mať. Nuž nakuknite v suchu svojich príbytkov ,aj na takúto oravskú krajinku.
paráda ! V Novoti som pred pár rokmi bol, keď som tam zišiel v podobnom počasí z hrebeňa, prenocoval som v krásnom domčeku u ešte krajšej babičky, ktorá prišla s veľkou nošou sena. Na druhý deň sa už počasie urobilo a ja som pokračoval po hrebeni ďalej, až na Kysuce, na Veľkú Raču. Odvtedy sľubujem manželke, že do Novote spolu zájdeme...
Jupiter, oplatilo sa. Krásny pohľad. Keby si niekedy videl mňa :-). Muž ma raz privítal so slovami: "Kde si zase bola, prosím Ťa ?" Z otepľovačiek sypem po byte sneh, na jar zablatené botasky, čierne nohavice žlté od repky atď... Nuž málokedy vznikne pekná fotka zo suchého chodníka, tak sa musíme trochu aj obetovať :-)
úchvatné, tento obraz zbožňujem od malička, najmä z obrazov našich majstrov,
ale toto ma dostalo, človeku až srdce stisne! tu sa potvrdilo, že nielen za slnečného dňa vzniká poetika :-) krásne, Jupiter!
prihlásiť / registrovať