... aj keď mierne smutný príbeh, ale o to pravdivejší. Zaujimavo vykreslený kontrast rodiny ... najprv sme všetci spolu, vychovávame spolu svoje deti, chodíme s nimi na výlety a nakoniec, v jednej - poslednej - etape nášho života zostávame väčšinou samy ... ako tu starká, ktorej spoločnosť už nerobí jej rodina a deti, ale mestské holuby ...
Zároveň, kamenný monolit bývalého prioru dodáva atmosfére na ťažkej váhe, akoby celá jeho váha ležala na pleciach starkej.
Celkom jednoduchá fotografia, ale keď sa človek pristaví, lepšie zadíva a zamyslí, pochopí, čo sa tam vlastne deje :-)
Veľmi pekne napísané, tie etapy života naozaj existujú. Tiez nad tým začínam rozmýšľať, lebo mám starsiu dcéru (16), ktorá je už plne samostatná (aj už navarí😀) a mladšia dcéra má 8, o ktorú sa treba ešte starať. Lenže už aj moji rodičia prichádzajú do veku, že sa bude treba postarať o nich. Mama si nedávno zlomila ruku a otec, ktorému ťahá na 72, už kdečo sám nezvláda, tak musíme pomôcť teraz mi deti. O tom je ale život.
Pani na tvojej fotke možno je sama, a mozno iba zabíja čad, kým prídu deti z práce....Fotiek, nad ktorými sa treba aj zamyslieť, je tu málo.
prihlásiť / registrovať