Neskoro večer,
keď si líham
a cítim Tvoj dych,
vôňu Tvoju ...
Ako orosený pohár
čo kvapôčky po ňom stekajú,
ako vôňa lúky,
čo na nej bylinky
svoj letný šat zvliekajú.
V hrudi mám prázdnotu,
cítim, že zaplniť ju treba,
sťa ten pohár, keď je prázdny,
i keď s kvapôčkami z neba.
Líham k Tebe ...
cítim Tvoj dych,
zaspávam a viem,
viac smútku neunesiem.
mne sa páči fotečka, plná smútku a mlancholie ako jeseň, keď prší a človek cíti clivotu, slzy dážďa ju však zmyjú a slnko rozjasní tvár, taká jeseň, niekedy melancholická a k smútku navádza, inokedy veselá a šťastná ako babie leto, čo s vánkom sa pohráva ...
prihlásiť / registrovať