Marta. Ja mám syna v Australii už 13 r. Je pravda, chodím tam každý rok, no ked´ho potrebujem je ďaleko. Ešte že je tu dcéra a vnučka /to dievčatko v strede/Koledníčky/. Ale oni majú svoj život. Môj sa rozpadol. No treba ísť ďalej....
Idem dať jeden portrétik. Podoba z manželom je neuveritelná. Povaha ale maminina.
Ďakujem Ti. Možno nie najlepšie miesto na takúto debatu, no vďaka zato, že sme mohli pohovoriť. Pekný večer.
Milka, u Teba je to dva roky, u mňa dvadsať. A či sú to dva roky, alebo dvadsať, stále je to akoby to bolo včera. Napriek tomu, že mám super deti a už i dvoch vnúčikov (škoda, že žijú až na Sardínii),sú chvíle (najmä rôzne výročia a tiež
i vianočné sviatky), kedy intenzívnejšie myslím na spoločne prežité chvíle, krásne spoločné zážitky, slzy mi stekajú po tvári a ja si márne prajem vrátiť čas o dvatsať rokov dozadu. Mala som super manžela a o to je to ťažšie.
Ďakujem Marta. Obdivujem Ťa. 3 deti... Moje boli už dospelé a na poriadku. Je to iba dva roky, no ako by to bolo včera. Možno raz ....
Pekný deň T prajem.
Milka, so smrťou manžela sa neviem stále vyrovnať, i keď 5. januára bude tomu už 20 rokov, čo náhle, bez slova rozlúčky, odišiel tam, odkiaľ návratu už niet. Zostala som sama s troma deťmi a teraz, keď sú už dospelé, tak stratu manžela pociťujem o to intenzívnejšie.
Niet na tom ani pravdy trochu, že najlepším lekárom je čas.
Čas spomienky vyvoláva v nás a vyludzuje slzy v oku.
(citát z mojej básne, ktorú som venovala môjmu manželovi).
prihlásiť / registrovať