Tak a predstavujem vám Monu, našu pomocníčku. Taká milá, vždy usmiata a dobre naladená žienka, bývajúca v chatrčke za domom mojich kamarátov spolu so svojim manželom Galelom, strážcom domu.
Na živobytie si zarábali pomocnými prácami vo väčšine bytoch komplexu, kde sme bývali. Vynášali smetie, chodili na nákup... Mona umývala riad a Galel autá.
Šokovala ma pri umývaní kuchyne, kedy prišla s kýblom jarovej vody a celý ho chrstla na podlahu... hovorím si, tak tej asi preskočilo, tú vodu bude vytierať celý deň... Omyl... v Egypte majú úplne iné riešenie. Majú t rohu kuchyne pod umývadlom otvor, cez ktorý to všetko odtečie preč. Čiže vylejete vodu, s kartáčom všetko vykefujete a potom len vytiahnete štuplík a voda ide preč... A všetko sa krásne ligoce...
srší šťastím! čím to je, že niektorým ľuďom stačí tak málo ku šťastiu? :-)
a naopak: niektorí majú všetko - a vlastne nič!
patrím do prvej skupiny - ako väčšina z nás :-)))))))))))))) *****
mne títo ludkovia pripadnú všetci ako faraóni,neviem prečo ale je to tak. Niečo také z nich musí vyžarovať.
No a k tej vode, jeden starý pán, nech mu je zem ľahká vravel že nasucho sa aj špatne ..... len teraz zasa neviem ako to s tým šuplíkom mal vymyslené ale to už sa nikdy nedozviem. škoda, zomriem sprostý.
Fotka je to pekná a Mona krásne farebne vyladená :-))
krásna fotečka a dobrý komentárik:-) ale veď aj chlapi spomínali na vojne ako šúrovali chodby systémom, čo je mokré to je čisté :-)))len tam nemali tie odtokové otvory :-))))) +5
prihlásiť / registrovať