Po plienivom vpáde Tatárov, koncom prvej polovice 13. storočia / r. 1241 /, sa ubránili len stavby s kamennou architektúrou. To znamená pevné a nehorľavé stavby, na tú dobú nedobytné technikou, ktorú mali útočníci. Po ústupe Tatárov sa tento poznatok začal, na príkaz panovníka Belu IV. uplatňovať pri stavbách hradov budovaných v polovici 13. storočia. Medzi takéto patrí aj Hrad Ľupča, ktorý je známy už od roku 1250 pod názvom – Liptza. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou Bela IV. pre mesto Banskú Bystricu /nova villa Bystriciensis prope Lipche 1255 /. Preto sa predpokladá, že kamenný hrad – veža, bol postavený už v prvej polovici 13. storočia, pravdepodobne na mieste pôvodného hradiska.