Idem náhodou okolo okna, pozriem sa a tam sa predvádzajú oblaky ako na divadelných doskách. V tom momente neviem kde stojím, utekám do izby, obliekam sa nemôžem nájsť bundu, ale čo netreba náhodou nestisnem zaznamenať tento úkaz prírody, stačí mi len mikina nebudem dlho. Hľadám fotoaparát a pozerám na displej ukazuje plnú pamäťovú kartu, sakra musím zobrať tú z počítača a už utekám v ústrety svojej vášni. Zadýchajú ma zastavujú ľudia na kopci a čudujú sa čo idem fotiť, ale sa už mám svoj ciel...
...predo mno sa rozprestiera panoráma nevýslovnej krásy, temné oblaky neľútostivo prepúšťajú nepoddajné lúče slnka...
nevadí v poriadku každý to vníma inak a ja moc takto nepíšem ale začalo ma to baviť tak len tak pre radosť...som mávala problém napísať slohovú prácu, ale možno je to tím že nemusím a ide to ľahšie...a ešte aj dysgrafička, časom sa asi všetko mení...
všetko je ok, krásne zachytené kompo, atmo hviezdne...ale posledná veta v odstavci vidím tam pre mňa trochu nelogizmus...ja by som to vnímala ako...´temné oblaky ľútostivo prepúšťajú poddajné /hrejivé/ lúče slnka...´ ...prepáč ak som do toho skočila
prihlásiť / registrovať