Niečo o mne
K fotografovaniu ma nasmeroval otec v mojom útlom veku mohol som mať 15 r. možno menej. Jeho starú Praktiku som brával so sebou na školské výlety bol som triedny fotograf v dobe keď fotografovanie ešte bol nie veľmi rozšírení pojem aspoň nie tu za komančov. Ano jasnačka že sa fotilo len ja s mojim detinským rozumom som to vnímal inak. Nafoťené fotky sme vyvolávali spoločne v tmavej komore pri červenom svetle. Pamatám si keď som dával film do čiernej skrinky aký som bol v strese aby sa mi to podarilo. Stalo sa mi, že som film spálil, ale človek sa učí na svojich chybách povedal som si. Stalo sa mi aj to, že fotky som zle vyvolal. Prešli mesiace, roky, a ja som sa ocitol v čiernej komore sám a stále ma to bavilo. Teraz mám 41, a stále na tie roky mojho života spomínam. Bolo to fajn, bolo to pekné. Pešli sme na digitálné, na zrkadlovky, a stále je to moje hobby. S pozdravom
